"Ťeta a chľeba ňemaťe?"

Dostalo sa mi tej cti, dennodenne cestovať do školy naprieč celým mestom trasou Ťahanovce – Luník VIII. Vyzerá to celkom nevinne, že? No, ono by to aj bolo celkom v pohode nebyť toho, že hneď za rohom sa rozprestiera hádam najmalebnejšie a najznámejšie  sídlisko na Slovensku (kam sa hrabe Petržalka J).

 

    

Pár rokov dozadu premával dopravný spoj číslo 11 na už spomínanej trase. Vedenie Dopravného podniku sa však rozhodlo uľahčiť život obyvateľom mesta a tak presmerovalo tento autobus na Luník IX a na pôvodnej trase ho nahradila „desiatka“. Samozrejme, bolo potrebné vyriešiť aj otázku cestovného. A tak jednou z podmienok nástupu do autobusu číslo 11 je nástup len cez predné dvere. Naši prispôsobiví spoluobčania však nie sú až takí sprostí a leniví ako sa môže zdať. Oni si to radšej pekne vyšliapu až na Luník VIII a hurá na „desinu“. Ha, ale ani v DPMK nie sú sprostí a aj na tejto zastávke by sa malo nastupovať len cez predné dvere. Zdôrazňujem slovné spojenie BY SA MALO.

 

    

No a v DPMK si mysleli, že problém vyriešili. Vyložili nohy na stôl, ďalej sa nikto o nič nestaral a doteraz nestará. Preto by ma potešilo, ak by sa našiel taký odvážlivec z radov vedenia DPMK, ktorý by svoju nablýskanú audinu, čo mu vozí zadok, vymenil aspoň na mesiac za autobusovú linku číslo 10 na trase Staré Mesto – Luník VIII (áno, VIII, nie IX). Potom nech je frajer. Čajočky naňho síce nepoletia tak rýchlo, ale bude mať postarané o veľmi zaujímavú životnú skúsenosť.

 

    

A ako to vyzerá v praxi? Na zastávku Stodolova prichádza autobus číslo 11. Osadenstvo? 6:0 vyhrávajú bieli. Autobus číslo 10 je natrepaný študentmi, babkami, tetkami, čo idú k lekárovi. Niet sa kde pohnúť, ale dobrých ľudí sa predsa všade veľa zmestí, tak prečo by sa tam nenahrnula aj polovica osady. Na nasledujúcej zastávke sa dokonca nájde flek aj pre revízorov. Tí poctivo skontrolujú poctivo platiacich študentov, babky a tetky, čo idú k lekárovi. Tmavé tváre v danej chvíli popierajúce svoju existenciu, považujú asi skutočne za neexistujúce. Ani ten smrad (pardón za výraz, ale slovo zápach ani pri privretí očí všetkých cestujúcich v danom autobuse  nevyjadrí to, čo mám na mysli) ich nepresvedčí o tom, že nás je v tom autobuse predsa len viac. Pokojne sa otočia a pri ďalšej možnosti vystúpia. Pche, že diskriminácia Cigánov.

 

    

V letných mesiacoch, keď Rexona zrádza aj umytých a čistých ľudí, je arómy zblíženia ešte viac. Ničím výnimočným nie je ani pohľad na malé cigánske dieťa, ktoré odhrnie tričko svojej mamy a pokojne sa naobeduje priamo pred zrakmi cestujúcich. Erotika, čo?

 

 

Nedá mi nespomenúť môj autobusový zážitok z ostatných Vianoc. Zatiaľ, čo som sa snažila nevšímať si tlupu sediacu priamo za mnou, prirútil sa ku mne papľuh so zaschnutým sopľom na tvári a vianočnou klobásou v ruke so slovami: „Ťeta a chľeba ňemaťe?“ (poprosím, domyslite si typický prízvuk). Nie aby si dakde v kúte zbaštil kus mäsa, čo si privlastnil na vianočných trhoch, ale mladý pán bude mať ešte tú drzosť chlieb si pýtať. O tom, že som doma kontrolovala, či som si náhodou nepriniesla nejaké to domáce zvieratko, ani nehovorím.

 

    

A tak si naďalej kočujú z Ťahanoviec na Luník IX s celým nákupom značky „Čo sme našli v smetnom koši“. Zadarmo podotýkam, veď oni to majú predsa grátis. Mnoho ľudí v taký čas rieši dilemu nastúpiť, či nenastúpiť. Ja mám na to jasné riešenie...“Nie, nie ja nemusím, ja ich už cííííííítim.“

 

P. S. : Ešte vždy sa nepovažujem za rasistku J.