"Pýšeme spysovne?"
Odkedy som dospelá, dáva mi to moja vlasť patrične pocítiť. Môžem beztrestne piť alkohol, fajčiť, vydať sa a v neposlednom (alebo poslednom?) rade JA MOŽEM ROZHODOVAŤ O OSUDE NAŠEJ KRAJINY! PÉÉÉCKA!
Za posledné dva roky som volila prezidenta, europoslancov, poslancov do VÚC. A teraz nás čakajú voľby do Národnej rady. Hurá! Kde sú tie časy, keď som netušila, že predseda vlády a premiér je tá istá funkcia? Áno, aj také bolo. A nehanbím sa za to! Mala by som?
Kolobeh života v našej republike sa istým spôsobom zmenil. Napríklad cesta do práce sa stala prehliadkou v Národnej galérii. Z billboardov sa na mňa vyškierajú tváre našich uvedomelých politikov. Poetické obláčiky, vyretušované vrásky, modré očká, bože, akí ste všetci krásni! 
A na čo sa vlastne sťažujeme? Veď našu krajinu nikdy nečakala taká svetlá budúcnosť ako teraz. Príspevok 200 € na dovolenku na Slovensku? No nekúp to! Vzťahy s Maďarmi neboli nikdy také dokonalé, veď teraz pôjdeme ruka v ruke po dvoch stranách jednej rieky. Nespokojný bude asi len jeden človek a to presne ten, ktorý sa považuje za najuvedomelejšieho Slováka a sám by sa mal vrátiť do školských lavíc. Precvičiť si slovenčinu. Až potom nech sa zastrája a nasadá do „tankoch“.
Ďalší chcú nastoliť poriadok vo verejných financiách. A hádajte o koho ide. No predsa o tých, čo v nich majú momentálne najväčší bordel. Blonďatá teta v telke sa ma zase snaží presvedčiť o tom, že im záleží na mladých rodinách. Vraj rodičia trávia málo času s deťmi. Asi majú menej pracovať, len neviem, kto bude potom splácať tie neskutočné hypotéky. Ale presvedčili ma, asi si idem založiť rodinu. Fakt. Že internet zadarmo nie je len nonsens nás chce presvedčiť ďalšia skupinka. A ja chcem byť modrá ako Avatar. Čo je viac pravdepodobné?
Sériu sľubov zaklincovali tí, ktorí v tomto štáte vedia po slovensky najmenej a ešte sa budú zastrájať, že deti by sa mali učiť menej gramatiky. Prosím?? Mylé dámi a vážený páňy, mislýťe sy, že slovenskí národ je uš schopní pýsať a viadrovať sa bes jeďynej chibyčki?
Potom to u nás vyzerá ako v čínskom národnom cirkuse. Jeden šašo strieda druhého a na ničom sa nevedia dohodnúť. Jeden začne, nedokončí a ten další to zruší alebo dotiahne do konca. Kto sa ešte čuduje, prečo sa nehrnieme do volebných miestností?
No ale čo by som to bola za človeka, keby som si nesplnila svoju občiansku povinnosť. Ach, ako dospelo sa cítim...
