Budeme sa zabávať a nakupovať

Ten však už dávno nevyzerá tak ako kedysi. Za čias môjho detstva sme pri prvom náznaku snehu vyťahovali sánky a už nás bolo vidieť spúšťať sa na kopci pri našom paneláku. Dnes je na mieste tohto „svahu“ parkovisko. Počet áut jednoducho prerastá počet rodín. To však bola iba prvá rana, ktorá zasiahla náš les.

    

Jedného utešeného marcového dňa roku minulého sa pár poslancov košického mestského zastupiteľstva rozhodlo predložiť návrh na predaj ťahanovského lesa. Veď je kríza, treba sa činiť. Kde sa vzala, tu sa vzala, za kupca sa prihlásila anglická spoločnosť Fordington. To, že o nej nikto nič nevedel, bolo v danej chvíli vedľajšie. Slovenské zákony totiž neumožňujú odpredaj pozemkov zahraničným firmám. Čo teraz? Ponúkajú mestu 500 miliónov korún. Dosť lákavá ponuka na to, aby to kompetentní nechali tak. A pozrime sa! Zrazu tu máme spoločnosť Fordin, s. r. o. sídliacu v Bratislave. Predaju pozemkov nestojí nič v ceste.

    

Keďže sa na predaji dohodlo iba zopár hláv (predpokladám, že ani jedna nemá trvalý pobyt v lokalite, o ktorú sa jedná), nenechalo to chladných aktivistov. Tí sa rozhodli spísať petíciu na zastavenie predaja. A boli úspešní....v množstve získaných podpisov.

    

A čo na to hlava nášho mesta? Tá sa chystá v týchto dňoch predložiť návrh na zrušenie predaja. Bolo by to celkom milé gesto, vzhľadom na vraj akceptovanú petíciu podpísanú obyvateľmi celého mesta. Samozrejme, nebolo by to tak zaujímavé, keby sa predsa neobjavilo nejaké to ALE! Pán primátor totiž pripúšťa zmenu svojho názoru v prípade, že by sa vyskytli okolnosti, o ktorých momentálne nevie a znamenali by naplnenie požiadaviek mesta.  Dokedy chce na ne čakať, neupresnil.

    

 

Tak a bolo by aj vhodné spomenúť, čo by malo stáť na inkriminovanom mieste. Historku s Ikeou už pozná hádam každý. Najnovšie by tu malo vyrásť zábavno-nákupné centrum. V preklade, vyrúbané stromy a tony betónu. Asi ho máme v Ťahanovciach málo (prečo nás potom volajú betónovou džungľou?). Nevadí ani to, že v blízkosti je krematórium. Po otvorení centra budú nápisy na náhrobkoch „Odpočívajte v pokoji“ znieť trošku ironicky. Smutne ironicky.

    

Aj samotný obrovský New York je zaplavený budovami, sklom a oceľou. Mestu však (okrem Sochy slobody) dominuje Central park. Zelený fľak uprostred obrovského mesta. Cez noc býva zatvorený a strážený hliadkami. Obyvatelia si ho chránia, mesto ich podporuje. To naše sa zelene dobrovoľne vzdá.

    

A tak sa ťahanovské  mamičky so svojimi ratolesťami nepôjdu poprechádzať do lesa, ale do nákupného centra. Z ulíc zmiznú malí futbalisti a cyklisti. Veď oveľa viac zábavy bude isto v zábavnom centre. Branné cvičenie, ktoré sme my zažívali medzi stromami, budú ďalšie generácie tráviť asi v McDonalde.

    

Zvuk lesného vtáctva, ktorý ma uisťoval, že nie som až tak pohltená mestom, nahradí rachot zásobovacích áut. Dovidenia príjemné rána...